Tatra (podnik)

5 min read
In 45 languages
12 images

Key facts

dátum vzniku1897

jepodnik, podnik

štátČesko

zakladateľIgnaz Schustala

All data from the card 16

Právna forma: akciová spoločnosť
IČO: 01482840
Odvetvie: automobilový priemysel
Založená: 18501897 ako výrobca osobných automobilov Präsident
Zakladateľ: Ignác Šustala
Sídlo: KopřivniceČesko
Vedenie: Pavel Lazar
Priemysel: Automobilový
Produkcia: Automobily, Nákladné automobily, Vagóny, Vozne
Prevádzkový príjem: 27 mld Kč (2017)
Člen skupiny: Czechoslovak Group
Zamestnancov: 1350 (2017)
Dcérske spoločnosti: TATRA METALURGIE a.s.
Vlastník: 65 % NIKA Development, a. s. (súčasť Czechoslovak Group), 35 % PROMET TOOLS a.s. (od marca 2013)
Slogan spoločnosti: Tatra vás dostane dál
Web: www.tatra.cz

logo

Tatra, a. s. (predtým "Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft", neskôr premenovaná podľa slovenského pohoria Vysoké Tatry) je tretia najstaršia existujúca továreň, ktorá začala sériovo vyrábať osobné automobily v roku 1897. Výroba osobných automobilov bola ukončená v roku 1999. V súčasnosti v najznámejšej časť podniku v Tatra Kopřivnice montujú na podvozky Tatra s pohonmi 4x4, 6x6, 8x8, (prípadne 10x8 alebo 12x8) motory, kabíny a prevodovky z produkcie holandskej spoločnosti DAF.

Na Slovensku bol od 50. rokov minulého storočia umiestnený závod Tatry v Bánovciach nad Bebravou, ktorý skončil s výrobou automobilov Tatra v 90. rokoch a v súčasnosti vyrába vlastné nákladné automobily AKTIS.

Taktiež v Bratislave bol v roku 1960 založený pobočný závod Tatry, ktorý sa zaoberal vývojom osobných a úžitkových vozidiel a špeciálnych úprav nákladných vozidiel.

História

3 images

Spoločnosť vznikla v roku 1850 v Kopřivnici (Nesselsdorf) ako malá rodinná firma založená sudetonemeckým podnikateľom Ignácom Schustalom. Náplňou firmy bola najprv výroba kočiarov a bričiek. Ťažisko produkcie sa neskôr presunulo do výroby železničných prípojných a motorových vozidiel. Prvé vagóny boli vyrobené v roku 1882.

V krátkej dobe sa započalo aj s automobilovou výrobou. V roku 1897 to bol prvý osobný automobil „Präsident“, v roku 1898 prvý nákladný automobil s nosnosťou 2,5 tony. Zo začiatku boli používané motory Benz, neskôr motory vlastnej konštrukcie. Automobilová výroba sa stala neskôr dominantnou.

Za zmenou pôvodného názvu automobilky Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft boli testy brzdovej sústavy vozidla NW U v roku 1919 v Tatrách. Po zdolaní náročnej trasy zo Štrby do Tatranskej Lomnice, bolo rozhodnuté o premenovaní firmy na Tatra a vozidla na Tatra 10.

Zvláštnou kapitolou v dejinách závodu bola aj letecká výroba, ktorá začala v roku 1934 založením leteckého oddelenia. Najprv to bola licenčná výroba (motory T-100 lic. Hirth) pre lietadlá T-131, neskôr aj vlastné konštrukcie. Medzi svetovými vojnami krátku dobu závod vyrábal aj chladiacu techniku pod značkou Tatra-Ate.

Najvýznamnejšou etapou v histórii závodu sa stala automobilová výroba. Továreň je známa ako výrobca nákladných vozidiel originálnej technickej koncepcie, ako aj svojimi vzduchom chladenými motormi.

Takzvaná "tatrovácka koncepcia" sa prvýkrát objavila vo výrobe v roku 1923, keď ju využil konštruktér rakúskej národnosti Hans Ledwinka pre automobil Tatra 11. Táto koncepcia je charakterizovaná nezávislým zavesením kolies pomocou výkyvných polonáprav s bezkĺbovým prenosom hnacieho momentu a nosným chrbticovým rámom kruhového prierezu, na ktorý je v prednej časti uchytený vzduchom chladený spaľovací motor. Táto konštrukčná schéma sa používa v modernizovanej podobe dodnes u ťažkých nákladných automobilov určených prevažne pre jazdu v náročnom teréne.

V roku 1933 Tatra vyrobila svoj prvý automobil s aerodynamickou karosériou (prototyp ľudového vozidla V 570). O rok neskôr zaviedla do sériovej výroby automobil s aerodynamickou karosériou (Tatra 77). Otcom myšlienky výroby aerodynamických limuzín s karosériou tvarovanou podľa patentu švajčiarskeho konštruktéra maďarskej národnosti Paula Jaraya a so vzduchom chladeným V8 motorom v zadnej časti karosérie bol nadaný mladý konštruktér Erich Übelacker.

Osobné automobily so vzduchom chladeným motorom v zadnej časti karosérie vyrábala Tatra až do ukončenia výroby osobných automobilov (Tatra 700 v roku 1998). Medzníkom vo výrobe úžitkových automobilov sa stala T-111 (1942), ktorá sa stala predobrazom nákladných vozidiel Tatra až do dnešných dní.

Tatre v roku 1971 významne pomohla finančná pôžička od Medzinárodnej investičnej banky v Moskve, vo výške viac ako 77,5 milióna prevoditeľných rubľov. Za ňu si Tatra zmodernizovala fabriku, postavila testovací polygón a vyvinula nový model 815.

V súčasnosti sa spoločnosť zameriava na montáž ťažkých nákladných automobilov s pohonom všetkých náprav, určených predovšetkým pre armádu a využitie v sťažených podmienkach (T-815-7 a Tatra Phoenix) s komponentami koncernu Paccar (kabíny, motory, prevodovky,...). Majiteľom tejto časti Tatry (TATRA TRUCKS a.s.) je od roku 2017 globálny holding Czechoslovak Group.

Tatra na Rallye Dakar

Nákladné automobily Tatra sa vo svete preslávili aj vďaka úspechom na najťažšej rallye sveta - Rallye Dakar. Zaslúžil sa o to najmä legendárny pilot Karel Loprais, ktorý zo 17. štartov na tejto súťaži, 6x vyhral, 5x došiel na druhom mieste a 1x bol tretí. Ako najúspešnejší účastník pretekov v kategórii kamiónov si v roku 1994 vyslúžil prezývku Monsieur Dakar.

Po zranení Karla Lopraisa v ročníku 2006 ho v roku 2007 za volantom Tatry vystriedal jeho synovec Aleš Loprais, ktorý hneď pri svojom premiérovom štarte na tejto rallye získal 3. miesto v konečnom poradí v kategórii kamiónov.

Najúspešnejší piloti za volantom Tatry: Karel Loprais (6x zlato, 5x striebro, 1x bronz), Tomáš Tomeček (1x striebro - 2003, 1x bronz - 1999), Vlastimil Buchtyár (1x bronz - 1995), Ladislav Fajtl (1x bronz - 1996), Martin Kahánek (1x bronz - 1990), Milan Kořený (1x bronz - 1998), Aleš Loprais (1x bronz - 2007).

O Tatre

Závody

Tatra Kopřivnice (nákladné automobily, osobné automobily, spaľovacie motory) - dnes výroba podvozkov a vojenských kabín.
Tatra Příbor (pobočný závod - hlavne osobné automobily) - zrušené
Tatra Smíchov Praha (trolejbusy a železničné vagóny, neskôr električky) - neskôr závod ČKD TATRA - výroba električiek - zrušené
Tatra Studénka (pobočný závod - železničné vozidlá, letecká výroba) - zrušené
Tatra Bratislava (vývojové pracovisko, konštrukcia - osobné automobily - vývoj, úpravy; nákladné automobily - modernizácia, špeciálne úpravy). Neskôr VMV BAZ.
Tatra Bánovce nad Bebravou (pobočný závod, hlavne nákladné automobily - sklápače, valníky, ramenové nakladače, lesovozy, špeciálne verzie ako napríklad letiskové ťahače a vojenské podvozky a výroba náprav a nosných rúr). Neskôr samostatný podnik VAB Bánovce, dnes podnik Tanax, vyrábajúci nákladné automobily AKTIS.
Tatra Stropkov (pobočný závod, výroba komponentov) - zrušené
Tatra Čadca (pobočný závod, výroba komponentov - napríklad riadenie, prídavné prevody, ozubenie, montáž vybraných typov motorov), dnas samostatný podnik AVC Čadca.
Tatra Nový Jičín (pobočný závod, výroba komponentov - rámov, výfukových a sacích potrubí, korieb, finalizácia niektorých verzií nákladných aut, predovšetkým civilných a vojenských valníkov)