Geografia atolu
Atol má oválny tvar, s veľmi tenkým prstencom k pomere k celkovej rozlohe. Má iba 35 km na dĺžku a 18 km na šírku. Jeho lagúna má niekoľko splavných vstupov, najväčší a najširší (cca 600 metrov) je na západe. Prstenec atolu je, podobne ako u atolu Fakarava, z južnej a juhozápadnej strany uzatvorený koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu. Zo severnej a severovýchodnej strany tvorí prstenec atolu takmer súvislý pás súše s vegetáciou, prerušovaný plytkými prieplavmi, alebo už vyššie spomenutým hlavným prieplavom.
Dejiny
Prvá písomná zmienka je od známeho objaviteľa a výskumníka Jamesa Cooka z 19. apríla 1774.
V 19. storočí, keď sa Niau stal francúzskym územím, mal asi 90 obyvateľov.
V súčasnosti je hlavným komunitným centrom osada Maragai, situovaná na severovýchodnom páse súše prstenca atolu. Ďalšia menšia osada je na severozápade atolu.
Ekonomika
Na atole žilo v roku 2002 okolo 24 obyvateľov. Obývanosť ostrova kolíše, väčšina obyvateľov sa za prácou a lepšími podmienkami presťahovala na blízky atol Fakarava, alebo na Tahiti. Ekonomika ostrova závisí od príjmov z turistiky, produkcie kopry a rybolovu.
Fauna a flóra
Atol je v rámci komunity Fakarava klasifikovaný ako súčasť Rezervácie biosféry UNESCO. Znamená to, že pre dané územie platia zvláštne predpisy, ktorými sa riadi prístup na atol a využívanie jeho zdrojov.
Bežnou vegetáciou na atole je nízky ker miki-miki (Pemphis acidula) a kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru.
Administratívne a geografické členenie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Toau
Externé odkazy
- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
- Fotogaléria Toau Archivované 2007-01-01 na Wayback Machine
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Toau na francúzskej Wikipédii.
