Pribylina

Nachádza sa na južnom úbočí Západných Tatier pod vrchmi Baranec (2 184 m n. m.) a Bystrá (2 284 m n. m.). V chotári obce sa nachádza Autocamp Račková dolina, z ktorého sa dajú podnikať túry do Račkovej a Jamníckej doliny. Z dediny je jeden z najkrajších výhľadov na Kriváň (2 494,7 m n. m.). Dedina sa nachádza pod ústim potoka Račková do rieky Belá. Cez dedinu preteká potok Pribylina, nazývaný aj „Dedinská“.

V chotári obce v ústí Račkovej doliny sa nachádza Chata Komenského, Hotel Akademik, Autocamp Račková dolina, horský penzión Sileo (od 2014) a vila Drosera (od 2021). Voľne prístupná je inštalácia drevených sôch Drevuliaci (od 2017).

• 1332 spomienka o tunajšej farnosti svätej Kataríny
• 1360 druhá písomná zmienka v listine kráľa Ľudovíta
• v donacionálnych listinách sa uvádza ako Perbenye, čo je asi pomaďarčením slovenského Pribylina
• 1709 vypálenie obce počas bojov medzi kuruckými a cisárskymi vojskami
• 1781 a 1843 sťažnosti obyvateľov vtedajšiemu panovníkovi
• 9. apríla 1848 kázanie o slobodách učiteľom – levitom Matejom Trnovským
• do konca nevoľníctva v roku 1848 patrila dedina do panstva Pongrácovcov, od ktorých si vytrpeli Pribylinci krivdy a hrubé násilie, na čo sa aj v období pred jeho zrušením išli pod vedením Jána Rezníka – Hája sťažovať do Viedne na audiencii u cisára.
• 9. – 11. mája 1969 Prvý kongres Zväzu esperantistov sa konal v hoteli Esperanto

Pamiatky

• Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1901-1902. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1812. Autorom stavby je architekt Milan Michal Harminc. V interiéri sa nachádza výmaľba podľa návrhu J. Hálu z roku 1925. Nachádza sa tu neogotická klenba, ktorá je prvýkrát realizovaná s Rabicovým systémom. Zariadenie s prvkami secesie pochádza z doby výstavby kostola. Fasáda je členená opornými piliermi a lizénovými rámami s oblúčkovým vlysom. Okná sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami. Veža na pôdoryse štvorca má v najvyššej úrovni nárožné skosenia. Je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.

• Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová neobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1910. Stojí na mieste staršej drevenej stavby, z ktorej pravdepodobne pochádza zariadenie kostola. Hlavný oltár s reliéfom sv. Kataríny je rokokový z roku 1765. Bočný krídlový oltár so sochou Madony pochádza zo 17. storočia, no jeho časti sú ešte prácou 16. storočia. Kazateľnica pochádza zo 17. storočia. Krstiteľnica je taktiež rokoková. Fasády kostola sú dekorované nárožným kvádrovaním, priečelie je ukončené volútovým štítom. Okná so šambránami sú polkruhovo ukončené.

• Baptistická modlitebňa, halová stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z roku 1914. Fasáda modlitebne je dekorovaná horizontálnym pásovaním a oblúčkovým vlysom. Okná sú polkruhovo ukončené. Priečelie je ukončené dekoratívnou atikou s terčíkom s nápisom Boh je láska.

Múzeá

• Múzeum liptovskej dediny, múzeum architektúry Liptova v prírode otvorené v roku 1991. V jeho areáli sa okrem zrubovej architektúry nachádzaú aj významné kamenné objekty ako kópia ranogotického kostola Narodenia Panny Márie z Liptovskej Mary aj s pôvodným zariadením a goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec. Múzeum vzniklo v súvislosti so stavbou priehrady Liptovská Mara, ktorá zatopila dovedna 13 dedín, niektoré s hodnotnou architektúrou.

Kultúra

• Divadelný súbor KLÁSOK

• Futbalový oddiel
• Klub turistov a lyžiarov

Rodáci

• Ján Lajčiak (* 1875 – † 1918), evanjelický farár, filológ a teoretik kultúry.
• Ján Rumann (* 1876 – † 1925), verejný činiteľ, právnik
• Ľubomír Štecko (* 1945), dokumentarista
• Dušan Tarageľ (* 1948), herec
• Matej Šuňavec (* 1873 – † 1949), murársky robotník – priekopník slovenského robotníckeho hnutia

Pôsobili tu

• Daniel Pribiš (* 1580 – † 1645), básnik, pôsobil v obci v rokoch 1611–1624 ako evanjelický farár
• Jozef Inštitoris, (* 1835 – † 1921), evanjelický farár, hudobný skladateľ, zbormajster
• Daniel Miloslav Bachát (* 1840 – † 1906), spisovateľ, biskup, pôsobil tu ako evanjelický farár v rokoch 1861–1874. Založil knižnicu a ochotnícky divadelný spolok
• Martin Rázus (* 1888 – † 1937), básnik, prozaik, esejista, dramatik, publicista, politik, v rokoch 1913–1920 pôsobil v obci ako evanjelický farár

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Pribylina

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pribylina