Jazykoveda

Jednoduché členenie

• všeobecná jazykoveda: zaoberá sa princípmi budovania jazyka
• jazykoveda jednotlivých jazykov a skupín jazykov (napr. slovakistika a slavistika)
• textová jazykoveda: skúma stavbu textu
• sémantika
• disciplíny uplatňujúce poznatky iných vedných odborov:
  • etnolingvistika a jazykový zemepis
  • matematická lingvistika
  • neurolingvistika
  • psycholingvistika
  • sociolingvistika – skúma vzťah spoločnosti a jazyka.
  • lingvokulrológia
  • etnopsychongvistika
  • politická lingvistika (ako jedna z novších)
  • a iné

Podrobné členenie

• Všeobecná lingvistika
• Synchrónna lingvistika (Opisná lingvistika): skúma jazyk ako systém fungujúci v istom časovom priereze (synchrónia). Osamostatnila sa po vystúpení F. de Saussura. Delí sa na:
  • fonetika
  • fonológia (vrátane fonotaktiky)
  • ortoepia - súhrn pravidiel spisovnej výslovnosti.
  • ortografia - súhrn pravidiel správneho pravopisu.
  • gramatika:
    • morfológia alebo tvaroslovie skúma gramatické tvary slov, ich zmeny.
    • syntax
  • lexikológia - náuka o slovnej zásobe, jej vývine, význame, rozdelení, dynamike. (vrátane frazeológie): pozri aj Slovná zásoba
  • sémantika
  • štylistika - skúma funkčné využívanie jazykových a mimojazykových výrazových prostriedkov v konkrétnych prejavoch.
• Diachrónna lingvistika: skúma jazyky v historickom vývine (diachrónia):
  • Historicko-porovnávajúca jazykoveda
  • Dejiny jednotlivých jazykov
  • Etymológia
• Aplikovaná lingvistika:
  • experimentálna fonetika
  • teória prekladu
  • teória vyučovania cudzích jazykov
  • lexikografia
  • klinická lingvistika
  • interlingvistika:skúmanie aspektov medzinárodnej jazykovej komunikácie
  • niekedy aj: sociolingvistika, psycholingvistika, štylistika
• Špeciálne disciplíny:
  • typológia a kontrastívna lingvistika
  • kontrastívna a konfrontačná lingvistika
  • sociolingvistika, antropologická lingvistika, lingvistika antropológie
  • etnolingvistika a jazykový zemepis (geolingvistika)
  • dialektológia a areálna lingvistika
• Interdisciplinárny výskum jazykov:
  • filozofia jazyka resp. psycholingvistika
  • neurolingvistika
  • inžinierska lingvistika

Moderné členenie

• Kontextuálna lingvistika je „štúdium toho, ako jazyk zapadá do okolitého sveta“; zahŕňa filozofiu jazyka resp. psycholingvistiku, neurolingvistiku, sociolingvistiku, antropologickú lingvistiku, lingvistiku antropológie, klinickú lingvistiku, vývinovú lingvistiku, kognitívne vedy, rétoriku a pod.
• Nezávislá lingvistika je štúdium čisto len jazyka ako takého bez vonkajších faktorov, čiže ostatné jazykovedné odbory

Členenie z hľadiska metód

• kvalitatívna lingvistika (systémová l., štruktúrna l.): používa tzv. systémový prístup
• algebrická lingvistika: transformačná gramatika, pozri napr. Noam Chomsky
• kvantitatívna lingvistika (štatistická lingvistika): časť matematickej lingvistiky

Niektoré združujúce pomenovania

Matematická lingvistika je súhrnný názov pre kvantitatívnu, algebrickú a príp. aj strojovú (komputačnú) lingvistiku.

Semiotika zahŕňa syntax, sématiku a pragmatiku.

Filológia má aspoň štyri definície:

• (nevedecká) vedná disciplína zaoberajúca sa všeobecne jazykom a jeho produktami; zahŕňa jazykovedu a náuku o literatúre
• (vedecká širšia) vedný odbor skúmajúci texty istého jazyka (z hľadiska jazyka, literárnych vlastností a kultúrnohistorického obsahu)
• (vedecká užšia) jazykovedná disciplína, ktorá skúma jazykové prejavy (príp. aj jazykové systémy), ale na ich interpretáciu využíva poznatky a postupy literárnej vedy, histórie, filozofie, etnografie a archeológie
• (nepresná) = jazykoveda

Pojem teoretická jazykoveda sa v zásade používa ako opak aplikovanej jazykovedy, niekedy však ako synonymum len pre synchrónnu jazykovedu, alebo len pre všeobecnú jazykovedu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jazykoveda

• Mistrík, J.: Štylistika. Bratislava: SPN 1997.
• Bujalka, A – Dubníček, J.: Slovenský jazyk II. Morfológia. Bratislava: UK 2002.
• Dolník,J.: Lexikológia. Bratislava: UK 2003.
• Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava: Veda 2000.
• Kráľ,A.: Pravidlá slovenskej výslovnosti. Bratislava: SPN 1997.