Jazykový úzus alebo úzus (z lat. usus = zvyk, prax) je skutočný stav v používaní určitého jazyka, istej formy jeho existencie alebo istého štýlu v istom komunikačnom spoločenstve (rodina, pracovný tím, vydavateľstvo a pod.) alebo (podľa niektorých názorov aj) len u jedného jedinca (idiolekt). Detaily definície sa rôznia podľa autora: úzom sa môže v širšom zmysle myslieť jazyková prax, teda skutočné používanie jazyka vrátane všetkých (príležitostných, nepravidelných a pod.) odchýlok a chýb, a v užšom zmysle len pravidelné, rovnaké používanie jazykových prostriedkov.
Úzus a norma
Pri hodnotení vzťahu úzu k jazykovej norme hrá predovšetkým úlohu, ktoré z viacerých možných definícií pojmov jazyková norma a úzus sa použijú. Podľa jedného názoru je úzus reflexom jazykovej normy v praxi. Ak sa úzus definuje ako pravidelné, rovnaké používanie jazykových prostriedkov, tak norma túto pravidelnosť a rovnakosť zaručuje; potom však ide o riadený (reglementovaný) úzus. Podľa starších teórií úzus určuje jazykovú normu.
